SALENTO

Karibik stredomoria – najexotickejšia a najjužnejšia oblasť Talianska

Apúlska oblasť sa tiahne od ostrohy (poloostrov Gargano) až po opätok talianskej čižmy (Salentinský poloostrov), Salento, nazývaný tiež „Koniec sveta“. Je to poľnohospodársky kraj a jedna z mála destinácií dosiaľ nezničených civilizáciou, priemyslom a turistickým ruchom. Je charakteristická svojou hustou subtropickou vegetáciou (olivovníky, vinná réva, tabak, oleandre, buganvílie, prímorské borovice, citrusovníky, palmy....) a preslávená svojím rozmanitým pobrežím. Každého hneď na prvý pohľad zaujme čarokrásne, krištáľovo priezračné more, ktoré je vďaka svojej neopísateľne nádhernej farbe považované za jedno z najkrajších v Európe. Nie náhodou sa väčšina miestnych letovísk, hlavne v Salente, teší medzinárodnému ohodnoteniu. „Bandiera Blu“ (modrá vlajka), ktorá je udeľovaná za čistotu mora (Gallipolli, Otranto, Torre Suda, atď.) Apúlia je často nazývaná aj „Región dvoch morí“, nakoľko je na východe obmývaná Jadranským a na západe Iónskym morom, ktoré je okrem iného preslávené svojimi liečivými účinkami (dýchacie ochorenia- astma, kožné choroby ako lupienka a ekzémy). Apúlia nie je len krásna príroda a more. Nechýba jej ani obrovské kultúrne bohatstvo a dlhá a pestrá história, o ktorej Vás iste presvedčíme prostredníctvom našich fakultatívnych výletov.

Gallipoli

(20.000 obyvateľov) Prístavné historické mesto, nazývané aj Perla Iónskeho mora, je gréckeho pôvodu (Kalé polis - v preklade krásne mesto) o čom okrem iného svedčí tiež to, že sa tu nachádza najstaršia grécka fontána v Taliansku, bohato zdobená antickými reliéfmi. Mesto je pekne situované na skalnom ostrove v Tarentskom zálive a spojené mostom s moderným predmestím na pevnine. Najmä v posledných rokoch sa Gallipoli vďaka svojej príjemnej subtropickej klíme (leto tu trvá skoro 6 mesiacov) a pre svoju polohu na pobreží Iónskeho mora stáva obľúbeným cieľom návštevníkov celého sveta. Pozdĺž jeho bielych piesočnatých pláží sa zrodilo množstvo turistických rezidencií. Milovníci shoppingu a nočného života si na svoje prídu v centre mesta, ktoré ponúka množstvo dlho do noci otvorených obchodov, barov, klubov, kín, nočných podnikov a divadla. Okrem mohutnej pevnosti zo 16.stor.postavenej na základoch byzantskej pevnosti, barokovej katedrály sv. Agáty s barokovým priečelím a bohatou obrazovou výzdobou interiéru, seminára a množstva malých roztomilých kostolíkov, stojí za prehliadku i múzeum s archeologickými zbierkami a antická lisovňa olív v hlkokej pivnici. Zaujímavá je aj návšteva rybieho trhu. Deti rovnako poteší návšteva aquaparku s tobogánmi, šmykľavkami, vodnou autodráhou, kamikadze a množstvo ďalších vodných atrakcií. Nezabudnuteľné sú tiež čarokrásne západy slnka, lebo práve tu slnko zapadá priamo nad morskou hladinou.

Lecce

(100.000 obyvateľov) Lecce, patrí vďaka svojej svojráznej a bohatej barokovej architektúre medzi najznámejšie turistické ciele v južnom Taliansku, v srdci talianskeho „opätku“. Euforické označenia siahajú od prívlastkov „Barokové Atény“, „Florencia Baroka“ až po „Salzburg juhu“ . Celé mesto sa prezentuje ako umelecké dielo neskorého 16., 17. a 1 8. stor. Patricijské paláce či katedrály, mešťanské domy, kostoly, neprehliadnuteľným spôsobom zvečnili najlepší kamenári svojej doby. Mesto bolo pôvodne gréckou osadou, potom rozkvitajúcim rímskym mestom. Rímsku epochu pripomína už z diaľky viditeľná hlava, z Brindisi dovlečeného koncového stĺpa Via Appia, dnes ozdobeného patrónom mesta Lecce, sochou Colonna di San Oronza, ktorá Vás zavedie k námestiu s rovnakým názvom so zvyškami amfiteátru a malé divadlo z cisárskeho obdobia. Na „Lupiae“ (vlčicu) premenovali Rimania nimi v 3. stor. p.n.l. dobytý „Sybar“. Mestu tak darovali erbové zviera, ktoré je dodnes s hrdosťou uznávané.

Otranto

(5.200 obyvateľov) toto rozprávkové mestečko s prístavom bolo v histórii považované za bránu Orientu. Je to najvýchodnejšie mesto Talianska. Dlhé storočia to býval akýsi grécky ostrov na Apeninskom polostrove. Grécke tradície a stavebný štýl sú tu výrazné, rovnako ako pozostatky Rimanov, Byzantíncov a Normanov. Orientálnemu jadru mesta dominuje mohutná aragonská pevnosť z 1 5. storočia. Atmosféru blízkeho východu dokresľuje mestský park s palmami a subtropickou vegetáciou ale i prístav, ktorý bol východzím bodom križiackych výprav a významnou obchodnou zastávkou na ceste medzi Benátkami a Malou Áziou.

Torre Rinalda

Malá rybárska osada ležiaca pozdĺž bielych piesočnatých pláží Jadranského mora, 20 km na sever od historického mestečka Otranta a neďaleko hlavného mesta provincie Lecce, ktoré je ľahko dostupné mestskou hromadnou dopravou, a ktorá ponúka zázemie a možnosť strávenia nezabudnuteľnej dovolenky. Santa Maria di Leuca. Historické mestečko s prekrásnym prístavom ležiacim v malom zálive na južnom myse Salentínskeho polostrova v mieste, kde sa zlieva Jónske a Jadranské more. Obľúbené letovisko talianskej aristokracie, ktorá si tu v minulosti vystavala honosné vily v arabskom štýle s rozľahlými záhradami. Pobrežie je tu tvorené divokými skalnatými útesmi s kvapľovými jaskyňami, ale priamo v centre mestečka sa nachádza menšia piesočnatá pláž. Špička polostrova, viac ako 50 m vysoká vápencová skala s takmer rovnako vysokým majákom, tvorí priedel medzi Jadranským a Iónskym morom. Na tomto magickom bode, odpradávna označovaným ako „Koniec sveta“. Mys lemujú príjemné, malé letoviská ako Marina di Leuca, Gagliano del Capo, Torre San Gregorio a Torre Vado s množstvom ubytovacích kapacít.