Exotika alá Maroko
Témou tohto článku je pestré, rozmanité no predovšetkým krásne Maroko. Je to krajina plná vôní, rôznych pamiatok a prírodných scenérií a garantujem vám, že sa tam nebude nudiť ani sekundu. Rada by som vám priblížila, aké miesta som navštívila a čo stojí za návštevu. V týchto riadkoch vám opíšem program každého z dní stráveného v Maroku, budete si tak môcť predstaviť, čo sa dá za 1 deň stihnúť a vidieť…. a teraz už poďme k príbehu :).
V roku 2018 som veľkonočné sviatky strávila veľmi špeciálne. Z prístavu Tarifa na južnom cípe Španielska sme sa spolu s východom slnka začali plaviť do Tangeru. Pohľad z lode, kedy bolo vidieť naposledy pobrežie Európy a na druhej strane ma vítalo Maroko bol krásny, vlny bili silno a slnko sa predieralo pomedzi ranné mraky.
Prvý deň bol na pláne Chefchauen. Počas presunu sme zastavili na okraji cesty pri jednej reštaurácii, aby sme si kúpili pár drobností na cestu. Prvé dojmy boli zvláštne, hostia tam oslavovali a kričali jeden cez druhého, deti skákali cez dve poschodia, žena pri WC vyberala drobné a odtrhla každému na prídel toaletný papier. Bolo po silnom daždi, takže sa starou namočenou handrou snažila vyčistiť podlahu, no len tým ešte viac špinila stenu a drevené zárubne. Po príchode do Chefchauen sme si prezreli mesto, modrú perlu Maroka a divili sme sa, čo to majú tí Maročania na sebe (špicaté 30 cm dlhé kapucne, ktorými si zakrývali hlavu počas dažďa, vyzerali celkom vtipne. Maročania nosia tento oblek počas každého sviatku). Každý nás pri vstupe do centra zdravil úsmevom a formulkou, že nám predá kvalitný hašiš. My sme ich opätovaným úsmevom obchádzali a vstúpili do tohto modrého mesta.
Na obed som prvý krát vyskúšala Tajine (odvtedy som jedla Tajine minimálne raz do dňa 😛). Je to typická marocká pochúťka pripravovaná napríklad z kuracieho mäsa na silnom zeleninovom základe podávaná s kuskusom alebo ryžou. Jedlo je pripravované v kameninovom hrnci so špicatou pokrievkou, v ktorej sa jedlo servíruje až ku hosťovi.
Po dobrom jedle na stole nesmie chýbať sladučký marocký čaj, ktorý je pripravovaný z mäty. Výdatný obed vystriedala prechádzka uličkami. Podomový predajca Mohammed nás ponúkol jeho produktom. Ochutnali sme marocký chlieb Batbouth a Mahrash, ktorý chutí najlepšie pokiaľ sa zapíja práve týmto mätovým čajom. V Chefchauen je veľký výber šiat a plno suvenírov, ktoré stoja za zhrešenie :). Prvú noc sme prespali v Tetuan a zrekapitulovali si prvých 170 km nášho tripu. Hotel Atenas *** bol príjemný, čistý a útulný, odporúčam ho.
Ďalší deň sme mali pred sebou 260 km, ktoré nás zaviedli do mesta Fes. Medina, teda staré mesto, tu začína a končí veľkými bránami. Je to jeden obrovský labyrint úzkych uličiek, ktoré sú aj počas dňa chladné, lebo tam lúče slnka svietia veľmi krátko. Prehliadka mesta, kde sme navštívili výrobňu kože a tá špecifická vôňa,, ktorá nás sprevádzala výrobňou mi zostala v nose ešte pekne dlho. Na to, aby sme tak nevnímali vône nám pri vchode podali zväzok mäty a našou úlohou bolo počas prehliadky k nemu privoniavať. Ubytovanie na túto noc sme si rezervovali v Hoteli Batha ***, v ktorom bol bazén, veľké spoločné priestory na poschodí a lákavá bola aj poloha (priamo v centre). Večer sme si prešli mesto a nasávali atmosféru tmavých uličiek, kúpili si pár drobností a najedli sa v marockej reštaurácii za pár „korún“. Reštaurácia vyzerala ako nejaká garáž, nikto v nej nebol, ale zlákal nás milý čašník. Vyskúšali sme opäť Tajine a mäsové guličky na paradajkovej omáčke.
Ráno sme sa presunuli o 460 km ďalej do vnútrozemia. Počas cesty sa vystriedali zelené polia s modrými riekami, sivé kopce posiatymi kameňmi, bielym snehom, kde sa sneh drží celý rok a pekne bolo od cesty vidieť zjazdovky ktoré sa vynímali na tých kopcoch, až sme nakoniec zaparkovali na vyprahnutom oranžovom piesku. Náš šofér Ahmed, ktorý nás sprevádzal celým Marokom nám pripravil naozaj krásny výlet, počas ktorého bolo stále čo pozerať. Po príchode bolo veterno a tak nás pekne ovievali duny Sahary. V noci sme sa prešli púšťou, kde sme tancovali s hviezdami. Prespali sme v Hoteli Kasbah le Tuareg ***, kde sme mali pestrú stravu, opäť bazén a výhľad na púšť.
Ráno sme sa presunuli o 460 km ďalej do vnútrozemia. Počas cesty sa vystriedali zelené polia s modrými riekami, sivé kopce posiate kameňmi, biele svahy, kde sa sneh drží celý rok, až sme nakoniec zaparkovali na vyprahnutom oranžovom piesku. Náš šofér Ahmed nás sprevádzal celým Marokom a pripravil nám naozaj krásny výlet, počas ktorého bolo stále čo pozerať. Po príchode bolo veterno a tak nás ovievali duny Sahary. V noci sme sa prešli púšťou, kde sme tancovali s hviezdami. Znie to trošku rozprávkovo, ale presne tak to bolo. Prespali sme v Hoteli Kasbah le Tuareg ***, kde sme mali pestrú stravu, opäť bazén a výhľad na púšť.
Po raňajkách sme sa vybrali do dedinky nakúpiť si šatky na púšť. Šatky plnia estetickú funkciu a zapadnete tak medzi domácich, ale ich úlohou je predovšetkým chrániť pred zrnkami piesku a pred prípadným chladom. Predavači nám ich šikovne zaviazali a po oddychovom dni strávenom v bazéne Hotela Kenziremal priamo pri púšti sme sa vydali na jazdu ťavami. Viezli sme sa 1,5 hodiny a poviem vám, po určitom čase to nie je taká sranda :P. Každopádne to bol skvelý zážitok. Prenocovali sme v stanoch a užívali si hviezdnu oblohu v piesočných dunách Sahary. Maročania nám v tento večer pripravili večeru priamo na púšti, spievali sme si, hrali sme hry a smiali sme sa do rána. Po skoro dvojhodinovom spánku v stane sme sa vydali na nočnú cestu ťavou späť do civilizácie.
Po zážitku v Sahare sme precestovali 370 km naprieč krajinou smerom do Ouarzazate. Tento deň nemal konca, no nám to vôbec nevadilo. Spánok počas cesty nepripadal do úvahy, keďže nás celý deň lákali tie krásne výhľady. Po obednej prestávke sme sa zastavili v Dades Gorges, teda pri roklinách vytvorených riekou Dades. Maročania tu zvyknú predávať farebnú látku a šatky, ktoré krásne vyniknú na stenách týchto oranžových skál. Obchodujú s rôznymi suvenírmi a deti sa pokúšajú zarobiť si pár drobných na upletených zvieratkách z lístkov rastlín. Ubytovanie v túto noc sme mali v Hoteli La Perle du Sud, ktorý mal privátnu disco. Počas večere nás „vyrušila“ skupina hudobníkov, ktorá hlasnými nástrojmi a spevom vyprovokovala celý hotel, aby vstal od večere a tancoval s nimi.
Ráno sme sa vydali za kultúrou k miestu s 1000 ročnou históriou, kde sa natáčali známe filmy ako Gladiátor, Ježiš Nazaretský, Princ z Perzie, Múmia, či Sodom a Gomorrah. Ait Benhaddou patrí do Unesca a je to jedna z najkrajších zastávok v Maroku. Po 175 km ceste sme zaparkovali v centre Marakéšu. Je to rušné mesto, kde sa ľudia mrvia ako mravce, hluk ide z každého kúta, mešita sa týči pyšne v strede mesta a každý láka turistov svojim produktom alebo vôňou jedla . Zakotvili sme v reštaurácii kde som vyskúšala kuracie mäso zabalené v sladkej taštičke. Škoricová pochúťka sa volá Pastilla.
Ako dezert sme dostali pomaranče, ktoré sú v Maroku dokonalé. Píšem „dostali“, pretože Maročania sú veľkí obchodníci a na to, aby hostí nalákali do reštaurácie ponúkajú rôzne zľavy alebo vodu zdarma. My sme ich presvedčili, nech nám k tomu dajú pár pomarančov. Potom sme sa prechádzali uličkami Marakéšu. Predavači tu majú značkové oblečenie,tenisky od výmyslu sveta a kabelky vždy minimálne v 3 kvalitách. Prvá je najhoršia, ktorú predávajú veľmi lacno. Za tú najlepšiu kvalitu treba obchodníka presviedčať niekedy aj 2 hodiny a poriadne sa zapotiť aby upustil z ceny. V Marakéši sme noc strávili v Hoteli Meryiem****.
Hneď ráno sme sa presunuli do Casablancy. Tu sme si pozreli historické centrum, palác Bahia, navštívili typickú marockú drogériu, kde nám lekárnik predstavil všetky mastičky a dal ovoňať z každého krémiku. Poslednú noc v hoteli sme boli ubytovaní v Hoteli Salim***. Mali sme pred sebou dlhý deň a tak sme sa skoro ráno vydali za ďalším dobrodružstvom.
Ani neviem ako a zrazu bol predo mnou posledný deň tejto dovolenky plnej zážitkov. Navštívili sme mešitu Hasana ll. v Casablance, ktorá je najväčšia v Afrike. Kapacita mešity je 25 000 veriacich. Ženy tu majú samostatnú očistnú miestnosť, kde sa vykonáva takzvaná malá očista pred modlitbou. Počas dňa sme sa presunuli do Rabatu, kde sme mali na programe Mauzóleum Mohameda V. Odtiaľto sme sa vybrali posilniť na večeru a potom sa táto dovolenka blížila ku koncu.
Maroko je rozmanitá krajina kde si snáď každý nájde čo žiada od svojej vysnívanej dovolenky a je to ďalšia z destinácii, ktorú každému vrelo odporúčam.
Simona Juríková
Sorry, the comment form is closed at this time.